sobota 18. decembra 2010

Pôžičky po slovensky: drahé a žiadané

Úvery od slovenských bánk sú najdrahšie v eurozóne, a netýka sa to iba hypotéky, o ktorých už TREND niekoľkokrát písal, ale i spotrebných úverov. Ak Nemec príde do jednej z tamojších najväčších bánk Deutsche Bank a chce si požičať sedemtisíc eur na tri roky, úvery po zarátaní poplatkov zľahka presiahne desať percent, uvádza aktuálne stránka tohto finančného domu. Popri jednocifernom úroku si od neho banka totiž vypýta poplatok za poskytnutie pôžičky.


Ak by si rovnaký úver vzal vo veľkej slovenskej banke Slovák, zaplatil by zhruba o tretinu viac. K dvojcifernej sadzbe sa totiž ešte nabalí poplatok za poskytnutie peňazí a každý mesiac si banka účtuje aj poplatok za vedenie úverového účtu. Pre bežných ľudí možný dôvod na rozčúlenie. No banky môžu zostať relatívne pokojné, napriek nelichotivému porovnaniu dokážu smädným slovenským dlžníkom pôžičky stále predávať. Dynamika rastu týchto úverov je najvyššia v eurozóne.

Drahé slovenské pôžičky

Nadpriemerne vysoké sadzby slovenských úverov ukazuje i porovnanie podľa oficiálnych štatistík Európskej centrálnej banky (ECB). A netýka sa iba Nemecka, veľkého trhu s dlhoročne rozvíjanou bankovou konkurenciou.

Hoci v týchto krajinách platí spoločná mena euro a základnú sadzbu dôležitú pre úroky na vkladoch aj úveroch stanovuje jedna Európska centrálna banka (ECB), náklady na pôžičku sú na Slovensku násobne vyššie. V októbri tohto roka, podľa posledných údajov národnej banky, platili slovenskí dlžníci za spotrebné úvery v priemere 15,8 percenta ročne. Údaj zahŕňa okrem úrokovej sadzby aj všetky ďalšie poplatky spojené s pôžičkou. Dvojciferné náklady na úrovni vyše dvanásť percent ročne podľa štatistiky, ktorú zbiera ECB, inkasovali od dlžníkov už len banky v Grécku. V ostatných štátoch eurozóny bola ročná miera nákladov pre majiteľov spotrebných úverov jednociferná. Najmenej platia za pôžičku Fíni, kde stojí menej ako šesť percent ročne. Na porovnanie, v Nemecku sú náklady sedem percent, v Portugalsku skoro desať percent a v susednom Rakúsku vyše šesť percent ročne.

No, samozrejme, napriek štatisticky nižším nákladom na pôžičky v iných štátoch eurozóny sa v jednotlivých prípadoch môže stať, že dlžníkovi banka na Slovensku ponúkne veľmi podobný úrok ako jej konkurentka v Rakúsku či Nemecku.

Bližšie ako k eurozóne majú slovenské úvery k tým u susedov v Česku, Poľsku a Maďarsku. A to aj napriek tomu, že tieto krajiny majú vlastné meny a základnú sadzbu určujú národné banky nezávisle od ECB. Keďže v Česku je blízko tej európskej, Slováci a Česi za spotrebný úver platili v októbri v priemere rovnako. V Poľsku a Maďarsku, kde centrálne banky držia kľúčový úver násobne vyššie, boli drahšie aj pôžičky. Ich cena sa držala okolo 21 percent ročne.

Kde je pes zakopaný

TREND zisťoval, prečo platia slovenskí dlžníci za pôžičky viac ako ľudia v eurozóne. Odpovedí sa natíska hneď niekoľko. Tou rozhodujúcou môže byť, že Slováci dvojciferné úroky v bankách akceptujú a majú o spotrebné úvery neutíchajúci záujem. Nezmazala ho pritom ani kríza, len ho jemne pribrzdila. Kým v roku 2008 rástli spotrebné úvery každý mesiac medziročne o vyše pätinu, tento rok boli nárasty podľa údajov ECB v úvode roka stále 16 percent a až po lete sa spomalili na desať percent. To je ešte stále nadpriemerná dynamika.

V iných štátoch so spoločnou európskou menou tento typ úverov rastie buď nepatrne, alebo záujem dokonca medziročne klesá. Napríklad Nemecko hlásilo v októbri medziročný rast necelé tri percentá, pričom údaj bol na podobných úrovniach posledné zhruba dva roky. V Rakúsku sa záujem o spotrebné pôžičky medziročne prepadá už niekoľko rokov, mínus sa drží okolo troch percent. Bankové domy sa tak o potenciálnych dlžníkov musia viac biť a lákať ich napríklad aj nižšími úrokovými sadzbami.

Celkovo je nasýtenie úvermi v západnej Európe vyššie ako na Slovensku. Kým podľa analýzy UniCredit Bank predstavovali spotrebné úvery v krajinách starých členov eurozóny (EMU 12) v minulom roku sedem percent z hrubého domáceho produktu, na Slovensku len 4,3 percenta z výkonu ekonomiky. Slováci majú málo pôžičiek aj v rámci porovnania so štátmi V4. Na obyvateľa vychádzal vlani podľa údajov UniCredit Bank na Slovensku spotrebný úver v sume necelých 360 eur. V Česku to bolo skoro 600 eur, v Maďarsku vyše 900 eur a v Poľsku viac ako 1 100 eur.

Zároveň platí, že kým v západnej Európe je požičiavanie si peňazí na nové auto, lepší televízor či počítač od banky bežné desiatky rokov, na Slovensku ešte dlhú históriu nemá. „Spotrebné úvery fungujú vo veľkom posledných päť rokov. Než prišla kríza, zažili banky len rast. Až teraz majú prvú skúsenosť s prepadom ekonomiky spojeným so stúpajúcou nezamestnanosťou, ktorú môžu zapracovať do rizikových modelov,“ hovorí ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.

Za drahšie pôžičky v porovnaní s inými štátmi eurozóny môže podľa neho aj pomerne malý trh. Keď si vo Veľkej Británii človek kúpi naraz tri košele, môže dostať jednu zadarmo a cena na kus vyjde nižšia, ako keď si niekto na Slovensku zakúpi len jednu košeľu, prirovnáva. Za faktom, že aj v malých krajinách na Západe vedia dlžníci získať úver lacnejšie ako na Slovensku, stojí podľa neho vyššia kúpyschopnosť tamojších obyvateľov. No časom sa podľa neho náklady na pôžičku môžu priblížiť tým v štátoch eurozóny.

Jedným z argumentov bánk, prečo sú úroky spotrebných úverov také vysoké, je ich vyššia rizikovosť. Podľa ekonómov na Slovensku približne 12 až 13 percent spotrebných pôžičiek zlyháva – teda dlžník banke peniaze nespláca. „Do úrokovej politiky tak banky musia premietnuť aj dodatočné náklady na riziko. Výraznejší pokles sadzieb by sme mohli očakávať napríklad v prípade, ak by sa zlepšila platobná disciplína pri tomto type úverov,“ myslí si analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Ako to vyzerá so zlyhanými spotrebnými úvermi v zahraničí, nie je jednoduché zistiť. Údaje sú väčšinou k dispozícii len bez podrobnejšieho členenia podľa typu úveru a typu dlžníka. Celkové číslo tak môže byť skreslené firemnými úvermi či zlyhanými hypotékami. Napríklad Rakúska centrálna banka doteraz nemá štatistické dáta o zlyhaných úveroch za minulý rok, posledné číslo vykazuje ešte za predkrízový rok 2008. Jedna z najväčších rakúskych bánk Erste a jej Sparkassen hovorí o zhruba troch percentách zlyhaných úverov z poskytnutých spotrebných pôžičiek.

Pomôcť bankovým domom ešte pred odobrením žiadosť o úver odhaliť možného neplatiča má za úlohu bankový úverový register, ktorý začal na Slovensku fungovať ešte v roku 2004. Paralelne s ním fungujú aj dva nebankové registre. Hoci o spojení bankových aj nebankových údajov o neplatičoch sa hovorí už pár rokov, budúci rok by konečne mohlo reálne prísť k vzniku spoločného registra. Novela zákona o bankách, ktorá spojenie umožní, už prešla vládou a čaká na súhlas poslancov.

Spoločný úverový register

Najväčšie bankové domy na trhu oslovené TRENDOM deklarujú záujem o zapojenie sa do spoločného zoznamu o dlžníkoch. Ďalšie informácie o platobnej disciplíne žiadateľov o úver by totiž mohli viesť k zníženiu rizika zlyhaných, teda nesplácaných pôžičiek. „Využívanie informácií zo spojeného registra môže znížiť rizikové náklady tým, že banka neposkytne úver rizikovým klientom. Napríklad takým, ktorí nesplácajú záväzky v nebankových subjektoch alebo sú neprimerane zadlžení,“ vysvetľuje hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.

Menej zlých úverov by malo teoreticky priniesť šancu na zlacnenie spotrebných pôžičiek. No banky prílišné očakávania tlmia ešte pred zrodom spojeného registra. Pozitívne dosahy z rozšírenia informácií možno podľa Š. Frimmera očakávať až po určitom čase – efekt teda nebude okamžitý.

Zároveň sa finančné domy zhodujú, že priaznivý vplyv silnejšieho registra pocítia len ľudia s dobrou platobnou disciplínou. Ak bude o úver žiadať človek, ktorý si nikdy predtým v žiadnej banke nepýtal – a teda nemal žiaden záznam v bankovom registri a budeme mať o ňom pozitívne informácie od spoločností mimo bankového sektora –, budeme mu vedieť ponúknuť lepšie podmienky, ako keby sme tieto informácie nemali, naznačuje vedúca oddelenia úverov vo VÚB banke Angelika Farkašová. No platiť to podľa nej bude aj naopak. Negatívne informácie môžu pre konkrétneho klienta znamenať horšie podmienky.

Biznis s budúcnosťou

Z celkového balíka úverov, ktoré slovenské bankové domy do konca októbra poskytli obyvateľom, netvorili spotrebné pôžičky ani 12 percent. Podľa údajov Národnej banky Slovenska mali občania požičaných takmer 14,4 miliardy eur, z čoho spotrebné úvery dosiahli sumu prevyšujúcu 1,7 miliardy eur. Takmer sedem z desiatich eur si dlžníci vzali vo forme úveru na nehnuteľnosti. O zvyšok sa postarali kreditné karty a úvery poskytnuté vďaka prečerpaniu účtov.

Podobný podiel spotrebných úverov hlásia z vlastných tabuliek aj všetky veľké banky – s výnimkou Slovenskej sporiteľne. V trhovej jednotke tvorili k októbru tohto roka takmer tretinu z celkového stavu úverov obyvateľstvu. Úvery na bývanie pokryli ďalších 65 percent. Jej materská Erste Bank vykazuje z celkového portfólia retailových úverov zhruba 15 percent spotrebných pôžičiek. Vo VÚB predstavovali spotrebné pôžičky vyše 14 percent za trištvrte tohto roka, v Tatra banke viac ako 16 percent.

Bankový trh na hypotekárny úver ovládajú tie najväčšie domy. Slovenská sporiteľňa sa pýši viac ako 44-percentným podielom, VÚB poskytla podľa vlastných informácií ku koncu septembra vyše 23 percent zo všetkých bankových spotrebných pôžičiek. Tatra banka na otázku o trhovom podiele neodpovedala. „Štatistiky nie sú presné, respektíve sú neúplné, keďže niekde sa prelínajú a, naopak, niekde zase absentujú zabezpečené, nezabezpečené spotrebné úvery či americké hypotéky,“ tvrdí jej hovorca Boris Gandel.

Do budúcnosti by si veľké banky získanú časť koláča, samozrejme, rady udržali, prípadne ešte zväčšili. Boj o potenciálneho dlžníka by tak mohol vyústiť do cenovej vojny podobnej tej hypotekárnej počas tohtoročnej jesene. „Stratégia bánk zameraná na financovanie prostredníctvom spotrebných úverov môže spôsobiť určitý tlak na cenu – poplatok, prípadne zníženie úrokov –, čo sa deje aj v týchto mesiacoch. Tlak na ceny však nie je taký výrazný ako pri hypotékach,“ myslí si A. Farkašová z VÚB banky. Dôvodom je podľa nej charakter a nastavenie produktov spotrebného financovania. Kým pri hypotéke je pridelená sadzba štandardne viazaná na dané fixačné obdobie, pri spotrebnom úvere platí úrok na celú dobu splatnosti. Lacnejšie spotrebné úvery môžu záujemcovia o pôžičku získať v časoch, keď je dopyt po nich najvyšší. Podľa A. Farkašovej je to tradične na začiatku jari, neskorej jesene či v predvianočnom období.

Vianočná bitka

Bankové domy snahu predať bankové úvery pred sviatkami podporujú aj masívnou reklamnou kampaňou. Klientovi sľubujú rýchle vybavenie pôžičky, možnosť získať peniaze bez poplatku za poskytnutie úveru či s lepšou úrokovou sadzbou. Po skončení „lacného sviatočného obdobia“ sa treba pripraviť na opätovný návrat úrokov nahor. A v budúcom roku predpovedajú ekonómovia ich mierny rast. V závere roka sa totiž očakáva nepatrné podvihnutie kľúčovej sadzby ECB. A už predtým môžu ísť nahor medzibankové sadzby, ktoré sú podkladom pre úpravu sadzieb určených spotrebiteľom. Zdroj: eTrend.